5 miest, ktoré nepoznáte

02.05.2016 Autor: Trubadur
Kategória: Príroda
Odoslať hodnotenie Ďakujeme za hodnotenie
Menej známe o to viac atraktívnejšie lokality, ktoré jednoznačne stoja za návštevu.

Vajskovský vodopád 
Krásny, avšak málo známy Vajskovský vodopád leží vo Vajskovskej doline v Nízkych Tatrách, v nadmorskej výške 1200 m. Je tvorený Vajskovským potokom a jeho výška dosahuje 9 m. Vajskovská dolina patrí k najčarovnejším dolinám Nízkych Tatier, je charakteristická skutočne panenskou prírodou a božským tichom. Nakoľko ale leží mimo hlavných turistických trás, je veľmi málo navštevovaná, a tak Vajskovský vodopád zostáva väčšine ľudí zavítavších do národného parku neznámy. K vodopádu vedie značkovaný chodník z Dolnej Lehoty. V oblasti treba dávať dobrý pozor, pretože sa vyznačuje hojným výskytom medveďov.

Pružinská Dúpna jaskyňa
Pružinská Dúpna jaskyňa je jednou z najstarších známych jaskýň na Slovensku. Nachádza sa vo svahu Čierneho vrchu neďaleko obce Pružina. Celková dĺžka jaskyne je 300 m, prehliadková trasa je však kratšia, niektoré časti totiž návštevníkom nie sú prístupné. Pružinská Dúpna jaskyňa sa pýši zaujímavou krasovou výzdobou. Jej steny zdobia sintrové náteky a iné útvary rozličných podôb. V niektorých, najmä hlbších častiach sa nachádzajú aj mohutné kvaple, predovšetkým stalagmity a stalagnáty. Klenotom jaskyne je malá sieň zvaná Vianočnou, ktorej strop je posiaty stovkami tenučkých snehobielych kvapľov. Táto sieň však zatiaľ kvôli ochrane prírodných hodnôt nie je sprístupnená verejnosti. Pružinskú Dúpnu jaskyňu v dávnych dobách obýval praveký človek, jaskynný medveď i jaskynný lev. V súčasnosti v nej – najmä počas zimných mesiacov – nachádza útočisko viacero druhov netopierov a iných vzácnych živočíchov. K Pružinskej Dúpnej jaskyni vedie náučný chodník z Predhoria – miestnej časti obce Pružina.

Lačnovský kaňon 
V pohorí Branisko, medzi obcou Lipovce a osadou Lačnov, sa ukrýva jedinečný 2 km dlhý kaňon vytvorený Lačnovským potokom. Túto turisticky nesmierne atraktívnu lokalitu možno nájsť pod rôznymi menami, najčastejšie sa označuje ako Lačnovský kaňon, Lačnovská tiesňava či Tiesňava Lačnovského potoka, niekedy ju volajú dokonca „malý Slovenský raj“. Že je toto označenie na mieste, o tom sa môže na vlastné oči presvedčiť každý. Divoká úžina lemovaná strmými svahmi a skalnými stenami je plná prekrásnych prírodných scenérií, nachádzajú sa tu vodopády, obrie hrnce a do výšin sa týčiace bizarné skalné útvary. Najznámejším z týchto útvarov je tzv. Kamenná baba. Povesť vraví, že ide o zlú macochu, ktorá chcela svoje nevlastné dieťa zhodiť zo skaly, no než tak stihla učiniť, skamenela. Po Kamennej babe je pomenovaná i chránená prírodná rezervácia, na území ktorej Lačnovský kaňon leží, a ktorá sa okrem zaujímavých prvkov neživej prírody vyznačuje i výskytom vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Možno tu nájsť napríklad ojedinelé divo rastúce ľalie či orchidey. Lačnovský kaňon je prístupný značeným náučným chodníkom, ktorého východiskami sú obce Lipovce a Lačnov. Tento chodník prekonáva rôzne prirodzené prekážky – viackrát prekračuje koryto potoka, vedie šikmými skalami a okolím vodopádov. Exponované miesta sú vybavené kovovými schodmi, rebríkmi a pomocnými reťazami.

Podskalský Roháč

Na Slovensku sa nachádza hneď niekoľko vrchov a horských celkov s názvom Roháč/Roháče. Jeden z nich sa týči i nad obcou Podskalie v okrese Považská Bystrica. Tento tzv. Podskalský Roháč alebo len Roháč (720 m n. m) tvorí spoločne so susedným vrcholom Veľké skaly (628 m n. m.) dlhý skalnatý hrebeň s mimoriadne členitým reliéfom a množstvom zaujímavých skalných útvarov. Možno tu obdivovať mohutné skalné veže, štíhle ihly evokujúce dobytčie rohy, široké a temer kolmé skalné steny i menšie skalné okná. Lokalita trochu pripomína známe Súľovské skaly, ibaže v menšom a bez zástupov turistov. Z vrcholových partií hrebeňa sa návštevníkom otvárajú pekné výhľady na Strážovské vrchy, Malú Fatru, Biele Karpaty i mesto Považská Bystrica. Oblasť je bohatá na vzácnu vápnomilnú kvetenu, čo spoločne s jej už spomínanou vysokou geomorfologickou hodnotou prispelo k vyhláseniu dvojvršia za národnú prírodnú rezerváciu (NPR Podskalský Roháč) s najvyšším 5. stupňom ochrany. Východiskom výletov do oblasti je kaplnka sv. Heleny nachádzajúca sa za obcou Podskalie (GPS: 49.041588,18.465839). Od tejto kaplnky vedie na dvojvršie oficiálny vyhradený chodník ustanovený Krajským úradom životného prostredia v Trenčíne, ktorý je však bez klasického turistického značenia. Výstup je miestami náročnejší, na trase sa nachádza niekoľko exponovaných úsekov, pri prechode ktorých treba zavše použiť i ruky.

Hrádok pod Vtáčnikom
Z divokej Bystričianskej doliny rozprestierajúcej sa v pohorí Vtáčnik, neďaleko obcí Bystričany a Kamenec pod Vtáčnikom, vystupuje ohromná, asi pol kilometra dlhá a asi 100 metrov vysoká skalná stena vrchu Hrádok. Stena je tvorená andezitom a je na nej badať charakteristická, veľmi zaujímavá odlučnosť tejto sopečnej horniny. V lokalite Hrádok sa kedysi andezit i ťažil. Dnes ju využívajú predovšetkým skalolezci, ktorí tu majú vybudovaných mnoho lezeckých trás. Hrádok je po Tatrách druhou najväčšou lezeckou oblasťou na Slovensku. Zaujímavý je však i pre odvážnejších turistov. Na vrchol skaliska považovaného mimochodom v minulosti za jedno z najkrajších v Československu, totiž vedie zaistená cesta s rebríkmi a reťazami. Výstup je adrenalínový ale veľmi pekný. Z vrcholu, na ktorom sa už v pravekých dobách rozprestieralo pohanské hradisko, sa naskytá nádherný výhľad do Bystričianskej doliny. Východiskom túr na Hrádok je obec Kamenec pod Vtáčnikom, z ktorej sa treba vydať značeným turistickým chodníkom do ústia Gepňárovej doliny a odtiaľ neznačenými lesnými cestami až ku skalám. Po výstupe na Hrádok sa dá napojiť na turistickú značku vedúcu na vrch Vtáčnik.

Ak sa rozhodnete navštíviť niektoré z miest určite nám dajte vedieť a pošlite aj foto na foto@vypadni.sk.

Galéria ku článku

Pridať komentár

 

Návštevnosť týchto stránok analyzujeme pomocou služby Google Analytics. Pomáhajú nám pritom súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií