Dobre ukrytý raj - Dolina Vyvieranie (trasa)

20.09.2017 Autor: Admin
Kategória: Trasa Príroda Vodopády, Gejzíry, Jazerá
Odoslať hodnotenie Ďakujeme za hodnotenie
Pod lampou býva najväčšia tma a vedeli by sme použiť aj ďalšie príslovia a porekadlá ale fakt je ten, že kúsok od jaskyne by pokračovanie Slovenského raja nikto nehľadal. V deň príchodu pršalo a pršalo a pršalo, nedalo sa nikam ísť a tomu, že by sa to mohlo na druhý deň zmeniť nikto neveril. Stal sa ale turistický zázrak a ráno nás čakala taká modrá obloha ako mesiac uležaný zabudnutý parížsky šalát v mikroténovom sáčku. Proste krásny gýč. Chybou bolo, že nikto z nás si nedokázal spojiť názov doliny Vyvieranie a dážď z predchádzajúceho dňa. Tým spoločným menovateľom bola voda ale vyvieranie je zdola a dážď zhora a z tohto sme nedokázali naozaj nič vydedukovať. 

Keď nám na parkovisku pri Demänovskej jaskyni slobody povedali, že prehliadka jaskyne je až za hodinu vysvetlili sme parkérovi, že nejdeme do jaskyne ale na túru, tažko ukrýval ironický úškrn stredoslováka. Nenechali sme sa rozhodiť, základ je byť v pohode a všetko bude OK. Aj tak bolo, prvý kilometer, po asfaltovom a štrkom vysypanom chodníčku pohoda. Ešte zopár mohyliek v riečke Demänovka.
A už nás čaká prechod po chodníku dolinou Vyvieranie, len ten chodník tam nebol. A tu je ten moment kedy sme zistili že dážď z predchádzajúceho dňa mal naozaj vplyv nato koľko vody bude v potoku. Takto vyzeral začiatok nádhernej tiesňavy, ktorá vyzerá ako pokračovanie Jánošíkových dier alebo Suchej Belej. Pripravte sa však nato, že tu nikoho nestretnete teda aspoň nám sa to stalo, absolútne nikto. Parkovisko skoro plné ale akoby nikto ani nevedel, že táto dolina existuje.
Reťazami, lávkami a niekedy aj len po skalách, ktoré sú v potoku sa viete dostať na druhú stranu a držať sa tak vyznačeného chodníka. 
Je to nádherná cesta divokou prírodou a všetko čo sme tu videli ďaleko predčilo naše chabé očakávania od tejto takmer neznámej tiesňavy.
Neprešli sme ju suchou nohou a nevieme povedať koľko je tam zvyčajne vody ale pre istotu sa pripravte na mokré topánky a tí menej obratní aj na mokré ponožky. Takže určite so sebou náhradné ponožky a doporučil by som aj mikroténové vrecúška ale bez parížskeho šalátu.
Asi po hodinke pomalej chôdze sa chodník odpojil od potôčika a cesta začala stúpať do Iľanovského sedla a cestu nám skrížila Salamndra škvrnitá, ktorú si veľa ľudí mýli s jaštericou ale je to obojživelník z rodu salamandrovitých. 
A aby si si nemyslel, že do sedla sa budeš štverať len tak a nič z toho. Po ceste hore sa ti začnú otvárať najprv nesmelé výhľady a ak sa vyberieš kvôli mokrým topánkam na rázcestí smerom do sedla Machnatô otvoria sa ti výhľady na Krakovu hoľu (kopec úplne vľavo) a dolinu Machnaté.
Ak neskončíte s mokrými topánkami odporúčame trasu cez Krakovu hoľu - Sedlo javorie - Pod Krčahovom a s prehľadom zvládnete ešte navštíviť partizánske bunkre.

Aj túto trasu si po zaregistrovaní na webovej stránke vypadni.sk stiahneš aj do svojej mobilnej Android aplikácie. Prajeme ti výlet plný zážitkov!

Galéria ku článku

Pridať komentár