Prielom hornádu - Sokolia dolina - Tomášovská belá

24.04.2016 Author: Trubadur
Category: Route Nature Waterfalls, Lakes, Geyser
Rate it Thanks for rating
Na túru sme vyrazili 9:15 ráno, z nášho pohľadu pomerne skoro. Nieže by sa nám nechcelo ale proste skôr to nejde aj keby sme vstali o 6 ráno jednoducho pred 9 sa nikam nedostaneme. Sú veci, ktoré zmení len pád meteoritu, požiar, alebo dieťa. Aj tak tento dosiahnutý čas bol premňa malým víťazstvom. Na túru som išiel s priateľkou. Začiatok krása úplne ideál kráčame popri prielome hornádu huba sa nám otvára od užasu za každým rohom, svet je krásny nebo modré, milujeme celý svet. A kráčame a obdivujeme, ochkáme, fotoaparát cvaká že ani otrlý japonský turista by sa nemusel hanbiť za počet obrázkov na karte. Tá pýcha že máte všetku tú krásu, ktorú vidíte zachytenú vás nadnáša a posúva ďalej hlbšie. Rebríky, stupačky, vodopády, skalné bralá, výklenky, proste príroda vás vypne a donúti venovať sa len jej, ukradne si vás.
Stúpať kláštorskou roklinou je super pocit, sme v objatí pralesa, nedotknutá prírodou a jej jedinečnosť sa znásobuje a úmerne s nadšením sa míňa aj naša voda. Mierne sa potíme ale to s prehľadom dáme, Veď sme turisti! Vystúpať Kláštorskou roklinou na Kláštorisko (odporúčam po zelenej značke - trasa vyznačená na mape) bol jeden z najkrajších zážitkov v raji. Na tomto mieste som nečakal nič prevratné ale to som ani netušil ako kruto som sa mýlim. Huba otvorená už nonstop, že komáre si posadali v štyroch radoch keď sa už pol hodinu nezavrela a hlava nechápe čo oči vidia.
Na kláštorisku sú všetci! Keď tam prídete máte pocit, že sú tam nielen tí čo tam dnes prišli ale, že každý od začiatku roku tu proste zostal na celú sezónu a to tak, že naozaj. Nevadí dáme kofolu posedíme, oddýchneme a pôjdeme ďalej. Jasné, vyberám peňaženku z batohu, akurát tak vo sne lebo peňaženka je na izbe. Priznávam toto som fakt posral, všetko čo sme vypili už sme aj po ceste aj vypotili a vo fľaši už nič nezostalo. Nechcem robiť paniku objímem moju drahú a nenápadne jej olizujem spotené rameno aby som aspoň trochu uhasil smäd. Objímem ju z jednej potom z druhej strany. Nabral som trocha síl bolo to teplé a slané, ale získal som čas na premýšľanie. Fľašu máme a tak jej nič nebráni aby išla poprosiť do kuchyne o vodu, ja mám svoju hrdosť. Prvú fľašu som stiahol na počkanie tak sa bola otočiť ešte raz. Týmto naozaj úprimne pani kuchárke z Kláštoriska ďakujem, že nás tam nenechala skapať na tom slnku a sľubujem že keď tam budem aj s peňaženkou dám si tam aj jedlo lebo ak chutí aspoň spolovice ako tá voda tak musí mať aspoň dve michelin hviezdy.
Zostup z Kláštoriska do ústia Kyseľa je strmý a odporúčam len v pevnej turistickej obuvi. Tá by mala byť samozrejmosťou v tomto teréne ale tie pantofličky na pôvabných nožičkách spanilej devy na Kláštorisku sa naozaj nehodili na turistiku, snáď to prežila. Dolu sa v horúcom letnom dni môžete osviežiť v Bielom potoku tak ako východonemecká rodina, ktorá si tam okrem detí oprala aj veľké prádlo. Trasa vedie kúsok Tomášovskou belou a je to príjemná prechádzka v nádhernom prostredí. Členitosť chodníka vám nedovolí ani na chvíľu poľaviť a potôčik vám spríjemňuje putovanie až po ústie Sokolej doliny. Ak sa bojíte výšok túto trasu radšej vynechajte. Nachádza sa tu ohromujúci Závojový vodopád, druhý najvyšší vodopád na Slovensku. Zdolávanie rebríkov vedúcich k vrcholu vodopádu je skutočný Zážitok! Keď sa pozriete dolu zostanete v úžase nad fantáziou a silou prírody. Proste treba vidieť a zažiť! Do tohto momentu bolo všetko v pohode ale stúpanie do záveru Sokolej doliny preverí pevnosť vášho vzťahu a odhodlania v ňom vytrvať. Vetám typu už je to len kúsok, ktoré som chrlil do okolia som už neveril ani ja sám a povedať, že raz sa na tom zasmejeme som sa neodvážil. Krok za krokom a všetko sa dá zvládnuť resp. držať hubu a krok. 
Jedna z najkrajších častí celého výletu je prechádzka od vodnej nádrže Klauzy cez Tomášovskú belú až po ústie Sokoliej doliny. Terén je tu rovinatý a príroda sa predvádza, čistučké bystrinky preklenujú mostíky a rebríky. Všetko super fantázia ale to som fakt v živote nikde nezažil a myslím to úplne vážne. Toto bolo najväčšie utrpenie v mojom živote od momentu ako som zistil, že darčeky nenosí Ježiško. Ovady, naozaj toto nie je sranda, my sme ten nádherný kaňon celý utekali. Tie ovady tam boli po tisíckach v rojoch a čakali tam na nás celý deň každá fotka znamenala minimálne tri bodnutia a to nieje komár že to začne svrbieť. Ak ste sa niekedy pichli ihlou tak si to viete predstaviť. Pri behu sme odháňali ovady z rúk a nôh. Ak ste videli dvoch utekajúcich retardov ktorí vydávali kvílivé zvuky tak to sme sa stretli. Ak by som mal o 40 kíl menej ciže bez hrubej vrstvy tuku istotne by som tam vykrvácal. Preboha, zoberte si repelent!
Vtiahne vás to úplne vypnete a užívate si ten úžasný výlet mimo každodennú rutinu a to je to najviac čo môžete od prírody dostať aj so všetkým čo k tomu patrí. Kto ide nepripravený tomu sa to vráti a musí s tým počítať, že dostane riadnu nakladačku. Buďte pripravený a užívajte si krásne zážitky.

Galéria ku článku

Add comment

 

This website uses cookies to ensure you get the best experience on our website. More info